Zo súdnych rozvodových konaní vieme, že rozvádzajúci sa partneri často obviňujú rodičov druhého partnera (svokrovcov), že sú príčinou ich manželského rozvratu. Predmetom týchto ponôs býva vo väčšine prípadov svokra, teda matka manžela alebo manželky. Býva to najčastejšie vtedy, keď mladomanželia bývajú u rodičov niektorého manželského partnera. Pretože každé manželstvo je trocha iné a existuje v iných pomeroch a okolnostiach, postihnutí partneri dávajú svoju nespokojnosť najavo rôzne. Jeden z manželov sa dostáva do konfliktnej situácie, na "rázcestie", často sa nevie rozhodnúť, ku komu sa pridať, ako postupovať, pretože si nechce ani matku pohnevať, ani stratiť partnerovu lásku. Výsledok závisí od schopnosti človeka zosúladiť obidve kvalitatívne odlišné emocionálne väzby. Žiaľ, častým výsledkom je rozchod manželských partnerov a rozvod ich manželstva.
Pri analýze rozvodov sa často zisťuje ako skutočný pôvodca rozvratu mladého manželstva práve svokra. I keď svokru viedla k zásahom do manželstva dieťaťa rodičovská láska, ktorá sa prejavovala úsilím pomôcť svojmu dieťaťu vlastnými životnými skúsenosťami, ak sa to deje na škodu druhého partnera, musíme tieto zásahy označiť za škodlivé a zbytočné, lebo viedli práve k opaku, urobili manželstvo nešťastným. Popri úsilí pomôcť svojmu dieťaťu tu spolupôsobí aj egoizmus rodiča, jeho samoľúbosť, panovačnosť, snaha čím dlhšie udržať vydaté alebo ženaté dieťa vo svojej závislosti a pripútať ho čím pevnejšie k sebe, hoci dieťa má už svoju rodinu a povinnosti k nej. Samoľúba svokra nemá na zreteli spokojnosť, rodinný súlad a šťastie svojho dieťaťa, ale chce často iba presadiť svoju vôľu a vnútiť svoj spôsob správania nielen svojmu dieťaťu, ale aj zaťovi alebo neveste. Správanie a postoje zaťa alebo nevesty posudzuje cez okuliare svojich životných skúseností, podľa svojich predstáv, postojov, potrieb a celkovej štruktúry svojej osobnosti. Zať alebo nevesta, keďže vyšli z iného prostredia a pomerov, nie sú ochotní podriadiť sa svokrinej alebo svokrovej vôli, najmä ak sú si vedomí svojho práva na samostatné rozhodovanie. Tak sa začína kríza mladého manželstva.
Z praxe sa však dajú vyvodiť isté zásady, ako by sa mala svokra správať, aby manželstvu svojho dieťaťa prospela a prispela k jeho súladu.
1. Zo všetkých síl sa usiluje, aby sa mladí manželia čím prv osamostatnili, aby mali vlastný domov. Vlastná domácnosť bude pre nich znamenať samostatnosť, slobodu.
2. Necháva mladých manželov riešiť si všetky veci a problémy samých, nezastarie sa do nich. Radiť im len vtedy, keď o to požiadajú, a to vždy v prítomnosti obidvoch tak, aby zať alebo nevesta nemali dôvod upodozrievať partnerku alebo partnera, že "berú rozumy" od matky.
3. Nevyhľadáva a nezveličuje chyby zaťa alebo nevesty, nereferuje o nich svojmu dieťaťu, nepodniká nič ani vtedy, keď je presvedčená, že zať alebo nevesta chyby skutočne má. Káraním, ohováraním a kritizovaním zaťa ani nevestu neprivedie k tomu, aby sa správali podľa jej predstáv, ale tým len naruší manželstvo svojho dieťaťa a vyvolá zbytočné konflikty medzi mladými manželmi.
4. Nikdy nezdôrazňuje, že je hlavnou osobou v dome, že len jej prislúcha právo rozhodovať o všetkých veciach.
5. Nekoná z pozície sily alebo materiálnej prevahy a nevyhráža sa (ja ťa naučím, vyženiem ťa z domu, ja ti ukážem, vydedím ťa, nič ti nedám a pod.).
6. Nezakrýva chyby svojho dieťaťa, nebagatelizuje ich, ani nenapomáha neresti svojho syna alebo dcéry (alkoholizmus, manželskú neveru). K obidvom mladým manželom má zásadne rovnaký vzťah a prístup - čestný, otvorený a úprimný. Vždy má na zreteli v prvom rade ich vzájomné porozumenie, ich vzájomnú lásku a rodinný súlad, ktorý medzi nimi zo všetkých síl napomáha! Obidvoch vedie k zachovaniu manželskej vernosti a čistoty manželstva.
7. Nezabúda, že každý jednotlivec túži po uznaní, dobrej povesti a sebauplatnení. Zať alebo nevesta práve tak ako jej dcéra alebo syn. Neklebetí o chybách mladých manželov ani pred nikým nepranieruje ich nedostatky.
8. Nikdy nepodnecuje žiarlivosť svojho syna alebo dcéry na základe výtvorov ich či svojej fantázie a domnienok, nevyslovuje neopodstatnené podozrenia z nevery nevesty alebo zaťa, a tým nenarušuje manželstvo svojho dieťaťa.
9. Nevymáha a nepresadzuje si tvrdou rukou autoritu, aby uspokojila svoju samoľúbosť a panovačnosť. Pochopí, že dcéra vydajom a syn ženbou nastúpili svoj spôsob života a že majú povinnosti voči svojim životným partnerom. Preto im nekladie do cesty nijaké prekážky, vyplývajúce z jej osobných záujmov, ale všetko svoje konanie a usmerňovanie zameria na podporovanie ich manželstva, rodinného súladu, šťastia a spokojnosti.
10. Nezabudne, že mladí nevyhnutne potrebujú dostatok súkromia, a na to by mala pamätať aj v bytovej tiesni, pokiaľ bývajú spoločne.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine (zák. č. 94/1963 Zb.) "dieťa, ktoré žije s rodičmi v spoločnej domácnosti, je povinné podľa svojich schopností im pomáhať; pokiaľ má príjmy z vlastnej práce, je povinné prispievať aj na úhradu spoločných potrieb rodiny". Je len prirodzené, že to platí aj vtedy, keď sa dcéra vydá alebo syn ožení a mladí manželia bývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi a spoločne sa stravujú. Veľkú chybu však urobí tá matka, ktorá od svojho ženatého syna alebo vydatej dcéry požaduje, aby jej vzhľadom na spoločné hospodárenie alebo vedenie spoločnej domácnosti odovzdávali výplatu. Ešte horšie by urobila tá, ktorá by to isté požadovala od zaťa alebo nevesty. cítili by sa ponížení a ihneď by vznikli konflikty. Ak sa mladí manželia u rodičov niektorého manžela stravujú, mali by sa dohodnúť, akou sumou budú mesačne prispievať na spoločné výdavky bývania a stravovania, tak, aby sa ani jedna strana necítila vykorisťovaná.
12. Ak mladí manželia potrebujú pomoc, ochotne im pomôže pri výchove detí alebo pri vedení domácnosti. Nedopustí však, aby s jej pomocou kalkulovali ako so samozrejmosťou. Skúsenosti svokry, jej práca, dobromyseľné rady môžu byť veľmi vítanými pomocníkmi mladým manželom pri prekonávaní počiatočných ťažkostí. Je dobre, keď' sa o finančných veciach presne dohodnú.
13. Dobrá svokra svoje dieťa vedie vždy tak, ako to vyžadujú celospoločenské záujmy a morálka našej spoločnosti, no súčasne tak, aby záujmy a práva zaťa alebo nevesty neboli poškodené a aby sa zachovávala rovnováha, nesnaží sa nejakým spôsobom zvýhodniť vlastné dieťa. Svoje deti učí pracovitosti, poriadkumilovnosti a správnemu systému vedenia domácnosti.
14. Nezabúda, že medzi jej fyzickým vekom a vekom mladých je rozdiel generácie. Tento rozdie1 musia obidve generácie - teda aj tá staršia rešpektovať.
Keby sa svokry pridŕžali týchto zásad, bolo by menej rozvodov pre zasahovanie rodičov do manželstva detí.
Spracované podľa knihy © Dr. Ľudovít Repáň - Psychológ bez čakárne
Komentáre