Práve tak ako lásku, manželia očakávajú od svojich manželiek vernosť.
Zachovávať si vzájomnú vernosť a oddanosť ukladá obidvom manželským partnerom aj § 18 nášho Zákona o rodine (zák. č. 94/1963 Zb.).
Preto manželia majú vidieť v zachovávaní manželskej vernosti správnu požiadavku, podoprenú zákonom, etickými postulátmi, v súlade s poslaním ustanovizne manželstva.
Mnoho závisí aj od povahy manžela, od toho, čo pokladá za svoje osobné šťastie, ktorú partnerkinu vlastnosť najvyššie hodnotí, akú má hierarchiu hodnôt, aké má vzdelanie, inteligenciu, aký bol jeho doterajší vývin, aký má temperament, sebavedomie a v akom prostredí vyrastal.
Podľa toho sa utvárajú manželove požiadavky ,na správanie, konanie a postoje manželky v jeho manželstve. Šťastie je, vlastne vždy to, čo zaň považuje..
Veľmi dôležitý je manželkin postoj k práci manžela, k jeho vzdelaniu, ich spoločenskému postaveniu a zaradeniu.
Keď manželka správne hodnotí manžela, upevňuje jeho sebadôveru a sebavedomie, resp. tlmí ich preháňanie. Tak manželka veľmi pomáha svojmu partnerovi duševne rásť, rozvíjať tvorivé sily a schopnosti, pomáha mu sebarealizovať sa.
Správnym prístupom môže žena odstrániť niektoré negatívne črty partnera.
Manželka by svojho partnera nemala nikdy pred nikým ohovárať ani kritizovať, nemala by sa naň ponosovať pred inými osobami, vynášať manželské a rodinné tajomstvá a nemala by zasväcovať do rodinnej atmosféry ani svoje najbližšie príbuzenstvo.
Nezasvätené osoby nemôžu objektívne hodnotiť pozadie manželských sporov a nedorozumení, preto ich zásahy do cudzieho manželstva bývajú takmer vždy na škodu rodinného súladu a manželský rozvrat obyčajne ešte viac prehlbujú.
Manželským vzťahom veľmi osoží, keď má manželka dobrý postoj aj k príbuzným manžela.
Ako sa tento vzájomný vzťah vyvinie, závisí aj od rodičov manžela, najmä od jeho matky, ktorá často pokladá synovu manželku za cudziu osobu, čo jej "ukradla" syna, nechce sa preto s týmto stavom zmieriť a snaží sa svojho ženatého syna čím dlhšie držať vo svojej závislosti. Koľko manželstiev stroskotalo práve pre tento nesprávny postoj svokry?
Koľko mladých manželiek sa ponosuje na zásahy rodičov svojho manžela do ich manželstva!
To všetko spôsobila skutočnosť, že si nevesta a svokra nerozumeli, že manželova matka podnecovala syna proti jeho manželke, keď' sa nevesta nesprávala podľa jej predstáv.
To všetko by odpadlo, keby sa svokra a nevesta boli pokúsili jedna druhú pochopiť, vžiť sa do situácie a postavenia tej druhej, uznávať sa navzájom ,a vzájomne si neubližovať.
Keď je mladá manželka taká taktná a rozumná, že sa vie preniesť cez tieto nedorozumenia a ťažkosti, nájde si cestu ku svokre a príbuzenstvu svojho manžela a zaujme k nim správny postoj, veľmi to prospeje rodinnému súladu mladých manželov a upevní manželstvo.
Manželka by mala svojou inteligenciou odhadnúť a vycítiť, aký spôsob zaobchádzania manželovi najlepšie vyhovuje a s čím je nespokojný.
To, pravda, neznamená, aby všetko obetovala, len aby bol spokojný!
Požiadavky, ktoré pokladá za neprimerané, môže spolu s ním rozanalyzovať a stanoviť si jednoznačnú hranicu svojej prispôsobivosti.
Manžel si vysoko cení, keď pri spoločnom hospodárení zbadá, že jeho životná partnerka vie hospodáriť podľa jeho predstáv, takže sa v tomto smere môže na ňu celkom spoľahnúť.
Pritom nie je egoistka, nemyslí len na seba a na svoje osobné potreby, ale na potreby všetkých členov rodiny, nie je však malicherná.
Uvedomuje si, že aj manžel má plné právo spoločne s ňou rozhodovať o bežných i veľkých výdavkoch. Nevydeľuje manžela a neškriepi sa s ním pre osobné výdaje.
Mnoho zla narobí a manželovu lásku postupne stráca manželka zádrapčivá a puntičkárska.
Vždy si nachádza príčinu na šomranie, hašterenie, vadenie, manžela stále napomína.
Jej konanie a neustále zadrapovanie presahuje manželovu trpezlivosť, manžel hľadá únik a partneri sa rozchádzajú, hoci na ich rozchod nebol vážnejší dôvod. Ich manželstvo stroskotáva naoko pre malichernosti.
Dobrá manželka nie je bezdôvodne žiarlivá.
Niektoré manželky robia výčitky svojmu manželovi už vtedy, keď sa len pozrie na cudziu ženu.
Žiarlivé manželky narobia mnoho chýb tým, že konajú opačne, ako by mali.
Pokúšajú s a udržať si manželovu lásku a vernosť; no robia to negatívnymi prostriedkami : zo strachu, aby manžel neuprednostnil inú ženu pred nimi, vadia sa s ním, vyčítajú mu aj to, čo neurobil, ponižujú ho, nadávajú mu, upodozrievajú ho, často bezdôvodne.
Niektoré ženy manžela strašia a vyhrážajú sa mu samovraždu alebo tým, že ho pre niečo udajú.
Týmto nesprávnym postupom manželovu lásku zabíjajú.
Keď muž už nie je schopný alebo ochotný správanie žiarlivej manželky ďalej znášať, hľadá únik.
Manželka sa má usilovať manželovi do istej miery prispôsobiť (prispôsobenie má byť, samozrejme, obojstranné). Keď sa prispôsobí len jeden partner druhému, a druhý stále presadzuje svoju vôľu, vždy je to na škodu rodinného súladu a vnútorného pokoja partnera, ktorý sa stále podriaďuje.
Zhodnosť záujmov a záľub upevňuje manželský a rodinný súlad.
Rozdielnosť záujmov a rozdielny spôsob ich uspokojovania je často príčinou mrzutosti a nedorozumení, najmä pokiaľ ide o trávenie voľného času a spoločný život manželov.
Dôvtipná manželka vie ušľachtilo usmerniť manželove záruby.
To všetko závisí od jej inteligencie a schopnosti prispôsobiť sa osobnosti partnera a zblížiť vzájomné stanoviská, postoje, potreby a názory na hospodárenie, spoločné trávenie voľného času a pod.
Správna manželka sa i pri svojej zaujatosti a svojej vlastnej profesii zaujíma o prácu manžela, a jej náplň, aspoň do tej miery, aby mala reálnu predstavu o tom, čo jej manžel na pracovisku robí, aký druh práce koná, aby ho moh1a so záujmom vypočuť, diskutovať s ním na túto tému a v prípade potreby mat k tomu aj pripomienky a vysloviť svoj vlastný názor.
Najdôležitejšie je, aby ho kladne inšpirovala, povzbudzovala a oceňovala jeho kladné vlastnosti a takto prispievala k jeho spokojnosti.
Vieme, že každý manželský partner je trochu iný. Čo vyhovuje jednému, to nestačí inému.
Jeden manžel je submisívny, poddajný, má sklon podriaďovať sa, iný je dominantný, panovačný, o všetkom chce rozhodovať sám, všetko musí byť: po jeho vôli.
Muži si postupne viac a viac uvedomujú, že ženy sú s nimi rovnoprávne, že zaujímajú v našom spoločenskom živote dôležité postavenia a úspešne vykonávajú mnohé práce, ktoré predtým vykonávali oni.
Veľa žien dnes dosahuje vysokoškolské vzdelanie.
Manželia prestali byť výlučnými živiteľmi svojich manželiek, čo má nesporne vplyv na utváranie manželských vzťahov na volnejšom, no mravnejšom základe.
Postupným uvedomovaním si svojich práv, najmä svojej hospodárskej nezávislosti a rovnoprávnosti vo všetky' ch oblastiach verejného života ženy zvyšujú svoje nároky voči manželom a mužom vôbec.
Spracované podľa knihy © Dr. Ľudovít Repáň - Psychológ bez čakárne
Komentáre