Love and Peace :D

Nie som dosť stará, ale už ani príliš mladá.
I´m not a girl, I´m not a woman, - ako Britney spieva :D. hehe (si myslím)
Jednoducho, doma sa už necítim, ako doma.
Mám svoje ciele, plány, svoje súkromie.

V okruhu mojich blízkych, známych ma ešte stále berú ako dievčatko s 2 copíkmi, ktorej každý rád zadáva úlohy a rozkazuje.
Neviem. Málokto chce pochopiť, že som už skoro žena.
Už by som najradšej  prichádzala do svojej ríše, kde ma čaká moja posteľ, veselé farbičky, vôňa po ovocných a bylinných čajíkoch, príjemná hudba, živá atmosféra.
Chcela by som ísť spať, vtedy keď sa mi zachce, aby som nezobudila sestričky ráno o 2ej.
Chcela by som sa naobedovať vtedy, keď som hladná, nie vtedy, keď máme spoločný obed naraz všetci.
Chcem počúvať hudbu vtedy, keď sa mi zachce a tak hlasno, ako sa mi zachce.
Chcem mať návštevu, takú, na akú mám náladu.
Chcem chodiť nahá po dome, nie s tým, že otec na mňa vyletí, ale však no, nie sme na priváte dcérenka.

Chcela by som slobodne žiť, mať svoje súkromie, svoj  vlastný život, taký, aký si ho vytvorím sama podľa seba, podľa svojej fantázie.
Určite už väčšina z nás nad tým uvažuje, alebo sa už vytratil z rodinného hniezda.
Ako sa k tomu dostali?
Jednoducho sa to tak iba nedá, že tak dovi mama, otec odchádzam.
Moji by sa určite urazili. A určite by som vypočula ešte nejaké psychické vyhrážanie.
Len, verím v tom, že mi budú dôverovať a budú ma podporovať vo všetkých mojich snoch  a plánoch.
Však aj oni boli mladí. :D