Tak....
Moja sestrička má 5 rôčkov, dali sme ju do 0.tej triedy. Jej spolužiaci sú 6 - 7 ročné detičky.
Čiže je tam trošku rozdiel v chápaní nových vedomostí.
Ja som do 1. ročníka chodila keď som mala 6 rôčkov.
Ja som sa už učila písať a, b, c, d. A nie ako 6 ročná kreslila čiarky, a bodky.
Problém je v tom, že tieto deti sú už rýchlejšie a schopné sedieť v prvej triede.
Ale moja 5 ročná sestrička sa chce pripraviť do 1. ročníka, a v 6. rokoch nastúpiť do 1. ročníka.
Ona vyhlásila, že už nechce chodiť do škôlky, ale ona sa chce učiť.
Keď príde domov, tak sa neide hrať, ale sa chce učiť.
Stále sa pýta, že kedy sa ešte ideme učiť,a dookola hovorí:
Ja sa chcem učiť! Ja sa chcem učiť!
Neviem, či to je normálne, učiteľka nás presviedča, že ona je ešte príliš maličká na to, aby pochopila všetkým veciam.
Ale mne sa to zdá čudné, ak sa so mnou učí, tak to za pár minút ovláda.
Ale pri nej, keby sa to dieťa bálo ukázať svoje vedomosti.
No neviem, nie som v triede, ale ani na hodinách.
Ak pre ňu prídeme, ona sa iba sťažuje. Ako je to možné?! Iné učiteľky sa nesťažujú, ale ju viac chvália.
Moja sestra má najviac zlých bodov v triede, a že vraj preto, lebo si nesadla na miesto.
Ale viackrát som bola svedkom, keď učiteľka upozornila deti, aby si sadli, ale málokto ju počúval, a žiadne zlé body nedávala.
Minule ma nahnevalo, že pred sestričkou sa sťažovala na ňu , že ona je pomalá, že ťažko počíta.
Na druhý deň už nechcela ísť do školy. Bolo chúďatko urazené.
Ja ako jej sestra spolu s ňou prežívam, zlé a dobré udalosti.
Viem, že je šikovná, lebo za pár minút mi povie básničku po anglicky a po nemecky, ktorú vypočula na cédečku, po vysvetlení mi počíta tak, ako by mala, a píše tak, ako má.
Ja taktiež učím na škôlkach angličtinu, ale nechápem tomuto prístupu učiteľky, mojou metódou učenia je: motivovať deti, aby si to obľúbili, a nikdy im nezobrať náladu z učenia sa, preto im radšej ukážem ľahší spôsob osvojenia učiva.
Ťažko ovládam túto situáciu, ale moja sestrička rada chodí do školy, ale neviem, ako jej učiteľku riešiť. Ona mi chce dokázať, že sestrička asi nepatrí do 0.tej triedy, lebo má 5 rôčkov.
Ak niekto vie poradiť, tak prosím, veľmi by mi s tým pomohol....
Učiteľka chce asi dokázať, že moja sestrička patrí do škôlky, nie do školy...
25.10.2007 09:39:57
Moja 5 ročná sestrička chcela ísť do školy, lebo v škôlke sa iba bili a robili zle..
Teraz chodí do 0.tej, ale učiteľka mi chce nejak dokázať, že asi tam ona nepatrí.
Porovnáva ju s deťmi, ktoré by už mali byť v 1. ročníku.
Komentáre
Ja som mával podobný problém...
No tak, keď som vošiel do 1.B, vedel som čítať a písať, základné matematické úkony robiť. Aj ako sa rodia detičky a kadečo iné som vedel. Dá sa povedať, že som sa tam dosť trápil.A dával pani učke otázky, že sa aj červenala. Potom som išiel domov s poznámkou a bál som sa ukázať žiacku. Nakoniec ma dali do inej triedy. Do 3.A. Tam ma to bavilo.
Dnes máte výhodu. Sú také školy. Že pre nadané deti, hovoria tomu.
Aj učky a učkovia sú tam fajn.
:)
Ale našťastie som takú učku, ktorú má moja sestra doteraz nestretla.
Neviem, prečo je to teraz také iné. Asi dnešní rodičia sa ešte nechcú zaoberať s deťmi, a v 0-tej triede, je pre 6-7 ročných pohodička.
Lebo v 1.-2. ročníku by to už bolo iné..Rodičia by nemali taký relax..
no
Hm
hm,
dakujem
suhlasim s viacerymi prispievatelmi
Yzma
ale ja nechcem aby sa z nej stalo umelo vytvorené nadpriemerne dieťa..
ja chcem aby sa hrala, ale ona sa nechce hrať, a to vôbec nie...
ona sa chce stále učiť, neviem, čo s ňou, v každej chvíli, si chce niečo napísať, píše 1, 2. hraje hry na počítači, počíta 4jazykmi do 10. a stále chce viac a viac.
Bojím sa jej správania sa...
Plače, ak ochorie a chce isť do školy...
čudné že?
?
Psychológovia sú fajn...
No nič netreba lámať. Tobôž nasilu. A ja som sa tiež normálne hral. S takou Tatrou nákladnou. Aj svietila. Ocino zostrojil pre mna.
A keď som sa dohral, išiel som si trošilinku počítať. Máte pravdu. Vtedy neboli PC. Iba také dierkoštítkové. Na troch podlažiach. No to si nemôžete pamätať, samozrejmá vec.
Aj o Austrálii som veľmi rád. A som tu. A z detstva si pamätám mnoho pekných vecí, ako každý.
:)
:)
Mito nic neboj ja sa dobre pamatam :)))
kvietok ... ak je az taka vzdelana ako vravis ty, tak by ste ju mali supnut potom do skoly ci predskolskeho zariadenia, kde podporuju taketo deti a nie nechavat sa ju trapit v nultom rocniku, kde sa figu nauci ...
Kvietíčky a Yzmy...
Veď keď človiečik jeden trpí evidentne, normálne sa ho spýtajte, čo by sa mu viac rátalo. Aby netrpel. Absencia komunikácie, či ako tomu dnes hovoríte?
Veď svet je už dnes iný. Aj školičky kadeaké.
A jej bude ležať u nohou! Sa uvedomte:-)))
smutne...
Zhrniem, synovia sa ucili velmi dobre, neboli zaostali, obaja su na vysokej skole. Ani pedagogicki pracovnici, ani detski psyhologovia nie su neomylni a ich "diagnoza" nemusi byt zdaleka ta najlepsia.
Samozrejme, poradit sa mozes, ale s clovekom, ktoremu doverujes, ktory objektivne zhodnoti pre a proti.
Tvoja sestricka je uzasna a bola by velka skoda, keby "vdaka" jednej ucitelke zanevrela na vsetky.
To: Hanka...
Školkári sú viacej zocelení učkami ,dobou strávenou v kolektíve.
Nemala si možno až tak, že synček sa nemá brániť. No čo už . Ty čo zažívaš denne? A nepošleš ich niekam...v dial?
Oni sa to naučia, chalaniská,neboj! Ja som sa tiež naučil.
Veľmi prosím za seba. Čím skôr ich nauč povedať NIE!!!. Ani náhodou!!! Na to zabudni!!!!
hmmm
môj priateľ učil nadpriemerne nadané detičky a vraj je to tam celkom fajn, viac sa naučia, z nášho pohľadu...no ak dieťa chce, je fajn dávať mu toľko podnetov, koľko znesie, s tým, aby sa mu to nesprotivilo...pre tú tvoju pani učiteľku je to asi záťaž...mať dieťa, ktoré si vyžaduje viac, ako ostatné a možno sa tak ako pri tebe v tej triedeneprejavuje, neviem...
mne jeden chlapček na hodine hocikedy vstane a začne tancovať, alebo hrať nejaké roly...proste šidlo šidlovité, no za to by som mu poznámku asi nedala...neviem prečo, jednoducho sa zapája do hodiny aj inak, ako verbálne :)) ale na druhej strane, dosť človeka vyrušuje, ak sa niekto rozpráva, búcha, obracia...pokiaľ nedávajú pozor na hodine a nesledujú, čo sa deje, za to im čierne body dávam...teda, začala som...oni sa to postupne naučia...no inak, ako cez istú formu trestov a odmien to nejde ;) je to fakt ťažké, najmä, ak ich je viac ako 30 :/
Dinea...
Určite viš, čo by si mohla, keby ich bolo 10 - 15. Teraz to neber ako kusy, prosím. Iba menší počet. Ako by si sa vytešovala ráno a spokojná sa vracala domov s nákupmi.
My sme dostávali prasiatká, keď sme hnevali.
Miťko, veď o to ide
niekedy si hovorím: "keby sa dal vrátiť čas a ja by som to možno dokázala urobiť inak...," alebo aj: "urobila som too správne? nepokazila som niečo? nezranila, nepokarhala neprávom? " ale to nejde ;) detičky rastú spolu s mojimi chybami učiteľky...
Čas lieči
Ja do dnes rád spomínam.na učky. Normálne ich vidím pred sebou. Upravené, vysmiate, dohovárajúce bokom. Nie pred celou triedou.I trestajúce, aby sa nemyslelo, že som bol milásek.
:)
: ) dakujem ste zlatí....
aj proti mne mali predsudky, ale ja som ich potom prekvapila...
:) nechceli si uvedomiť, ale to tak bolo...že som bola najlepšia z triedy...
no ale nebudem sa chváliť...
ja si myslím, že tu nejde o tom, kto chodil do škôlky a kto nie, ale o to, že hodnoty človeka sa už prejavujú v najmladšom veku, a to závisí už len od toho, kto, to ako využije...
este aby som nezabudla
a dobre priať nebudú...
o nespravodlivostiach už ani nehovoriac...
Až tak by som so závisťou...
Skôr unavení ,by som povedal. Už nevládzu sa tešiť. Zámerne nepíšem do práce, či roboty ( to slovo mi pripomína...na panské! )?
Bo s detičkami treba tak pekne, individuálne. Aby neboli ako kvapka vo voľačom.
Zalievať denne ich osobnosť, schopnosti a výnimočnosť.
To iba tak od plotny od Mita.