Prírodní ľudia, žijúci vysoko na stromoch, obývajú tie najdivokejšie miesta západnej časti ostrova Nová Guinea. Prežívajú len s prostriedkami doby kamennej. Zabudnutí, izolovaní, nebezpeční. Kombajovia!
Nová Guinea:
Na sever od Austrálie „pláva“ v mori druhý najväčší ostrov sveta. Ktosi ho nazval prekliatym rajom.
Hovoria mu aj zem čiernych ľudí a bielych hôr. Nad Novou Guineou sa dodnes vznáša tajomstvo nepoznaného.
História ostrova s najväčšou neporušenou džungľou sveta je pohnutá. Objavil ho Jorge de Meneses v roku 1526. Španiel Inigo Ortiz de Retez mu dal neskôr meno Nová Guinea, pretože mu obyvatelia pripomínali domorodcov z africkej Guiney. V roku 1828 jeho pobrežie kolonizovali Holanďania, neskôr jednotlivé časti obsadili Nemci, Angličania a Austrálčania.
Po II. svetovej vojne bol ostrov rozdelený na dve polovice.
Východné územie navrátili Austrálii a pomenovali Papua – Nová Guinea, dnes má nezávislosť v rámci Britského spoločenstva národov. Indonézia získala vládu nad západnou – holandskou Novou Guineou, ktorá sa v súčasnosti nazýva Západná Papua – Nová Guinea.
Nad hŕstkou najnedostupnejších domorodých kmeňov však dodnes neprebral moc nikto, ani civilizácia.
Stále nad nimi vládnu duchovia, rituály a zvyky.
Kanibali:
Väčšina ľudí si Novú Guineu spája s kanibalizmom. Na dnešnú dobu je tento jav nevídaný a najmä atraktívny.
Pre tamojších domorodcov je tabu! Pojedaniu ľudí sa venovali ich predkovia. Naberali tak silu a energiu.
Dnes o tom neradi hovoria. Dohady sa však šíria rýchlejšie ako skutočnosť. Tobôž o kmeňoch panenských končín Západnej Papuy. Nenájde sa veľa tých, ktorí sa tam odvážia. Skúšali to aj misionári, ale niekde nepochodili vôbec. Príbeh o bohu a biblické slová o chlebe a víne, z úst bieleho muža, domorodci neraz pochopili po svojom.
„Toto je moja krv, toto je moje telo...“ vzali doslova a prvých misionárov zjedli. V ich mysliach vznikol zmätok.
A svet mal o čom rozprávať. Nová Guinea však v tomto smere nie je žiadnou atrakciou.
Komentáre
hmm
:D