ON:
Cítim sa sám... Rodičia sa rozvádzajú, láska sa mi vyhýba, kamaráti nie sú..
Škola?! mám najhorší prospech....
Prečo? Kladiem túto otázku v každej chvíli. Prečo, práve JA?
Hm... Ako odpoviem? Lebo to asi tak má byť, som slabý bojovať so životom a to hlavne sám so sebou....
Mám iba jedinú radosť, a to je môj prášok, alebo tabletka. Ktorá mi pomôže zobudiť sa, zabudnúť a byť takým, aký by som mal byť, silným, rýchlym i veselým...
Čo potom? Potom som zas zničený, ale už len čakám na tú chvíľu, kedy zas budem slobodný, kedy už môžem lietať, kedy môžem byť zase sám sebou...
Našťastie, rodičia sú až tak so sebou zaujatí, že si ma vôbec nevšímajú.. Peniaze si na to zoženiem ľahko, našťastie...
Ako to vlastne robím? Tak, že začiatočníkom predávam aspirín, ktorý je rozdrvený hehe.. A ja si kúpim tú moju lásku...
Neviem, prečo to robím, ale viem, že mi to pomáha... Neviem, či chcem prestať, ale asi nie...
ONA:
Som sama, žijem s mojim synom. Na živobytie si zarábam prostitúciou.... Totiž na nič iné nemám...
Som sprostá, mama mi to už od malička hovorila... Si sprostá, ako krava, nevieš nič iné iba je .
Neviem ako som sa k tomu dostala, ale isto cez môjho zákazníka, ktorý si pichá heroín.
Syn má už 10. Mala som 15, keď ma mama predala starému tučnému mužovi, ktorý je otcom môjho syna. Odvtedy sa hnevám na mamu, na svoj celý život, na syna..
Na všetko zlé, je jedna jediná vec, čo mi pomáha, je moja droga.
ONI:
Sme jedna partia, po škole radi húlime, proste je to fajn, je to zábava, baví nás to... je to super byť vo hviezdach... hahahahaha
Niekedy aj v triede si spravíme bongo, a na hodine sme slávici, no nie chlapci?!
Ako si na to zarobíme? Však sme chudobní študenti, a načo by boli rodičia? hm?
ON:
Rodina ma nechala, keď som skrachoval ako podnikateľ. Teraz som pod mostom, vo verejných záchodoch a na stanici. Mám už 50, 15 rokov mám takýto životný štýl, keď sa stretnem s nejakým členom z rodiny, vôbec si ma nevšimnú. Správajú sa ku mne ako ku psovi.
Som tulák, sám na celom svete. Bojovať už nemám začo, kto by si ma už v tomto svete všimol, žijem s mojím lepidlom, a s acetónom.
Čakám už len na koniec...
Byť závislým na drogách...
24.10.2007 10:06:22
On - nevie byť sám sebou, nevie bojovať so životom..
Ona - hnevá sa na celý svet, nevie odpúšťať, a zabudnúť...
Oni - z nudy, zo zábavy...
On - nemá význam jeho život, čaká na koniec...
Ich riešenie: pervitín, heroín, tráva, lepidlo...
Komentáre
ano....je to tazke....
na drogy NIE je dovod, ibaze to si clovek nevie uvedomit lebo sa prilis spolieha na okolie ale nie na seba...a vrav mi co chces..viem svoje, osobne.
a posledne co takym ludom pomoze je: ach ty chudatko moje ......
vidim a stretavam takych ludi denne, stratene pripady, ktore nemaju uz svoje ja.
súhlasim
je to ťažké, s takýmito ľuďmi...najhoršie je, že títo ľudia, ani nevedie, čo zo sebou robia, a do čoho vlastne idú..
hľadajú riešenie, ale márne...
je to tazke im pomahat, pretoze...
no ale uz mudrujem..kazdopadne na zamyslenie
hej
a na zamyslenie...
:) kľudne múdruj, rozumní ľudia mudrujú iba..hehe
=)