Love and Peace :D

Základným kameňom každého náboženstva je viera. Viera je potreba.
Človek, rovnako v minulosti ako aj dnes, potrebuje v niečo veriť. V niečo, čo ho prevyšuje.
V niečo, čo dáva význam jeho existencii.
V niečo, čo muselo ľudskú existenciu spôsobiť.
Človek postupom času pomocou vedy zistil a popísal ako sa vyvinul človek, život na Zemi, či Zem samotná. No hoci je súčasná veda na vysokej úrovni, ani zďaleka nie je objavené všetko a veľa teórií ostáva nepotvrdených.
Veľavravný je výrok jedného amerického astrofyzika, zaoberajúceho sa teóriou veľkého tresku.
Hovorí, že vďaka súčasnej technike a výskumu vieme nasimulovať veľký tresk do prvej stotiny sekundy, ale práve tá stotina sekundy, ako aj samotná príčina - to je priestor pre Boha.

Hoci je viera do veľkej miery individuálna záležitosť každého jednotlivca, veriaci sa od nepamäti spájali do spolkov. Takto vznikli aj mnohé celosvetovo rozšírené po celom svete ako východné islam, budhizmus či hinduizmus, alebo židovské náboženstvo a z neho vychádzajúce najrozšírenejšie západné náboženstvo - kresťanstvo.

V minulosti mali náboženstvá nepopierateľne veľký vplyv na správu vecí svetských, na politiku. Predstavitelia náboženstva mali obrovskú moc a bohatstvo.
Kňazi riadili život v mestách či na dedinách, pápeži boli silné politické postavy, vo viacerých kultúrach bol panovník zároveň hlavným predstaviteľom náboženstva.
Avšak postupne sa vplyv náboženstiev na chod svetských vecí zmenšuje.
Tento trend je zrejmý hlavne v západnom svete, kde sa oslabuje vplyv kresťanstva.
Kým islam či židovstvo sú základom života krajín, kde sú tieto náboženstvá rozšírené, v krajinách s kresťanskými tradíciami dochádza k čoraz väčšej sekularizácie, čiže odlučovaniu sa náboženstva od správy štátu.
Predstavitelia cirkví sa dostávajú skôr do pozície dozornej, ako ochrancovia morálnych zásad, či poradného hlasu pri dôležitých celospoločenských problémoch.
Ešte stále nie je možné obísť názor cirkví, ktorí zastupujú názor všetkých veriacich v danom štáte, či meste. Tak isto, náboženstvo a jeho predstavitelia majú nezanedbateľnú výchovnú úlohu.
Kňazi a duchovní predstavení venujú veľkú pozornosť práci s deťmi a mládežou.
Organizujú najrôznejšie záujmové krúžky, pripravujú akcie zamerané na ich vzdelávanie, všestranný rozvoj, ale aj nútia mladých hľadieť viac na svet okolo seba.
Tým do značnej miery oslabujú rôzne negatívne javy, ako je násilné chovanie, či závislosť od rôznych omamných látok.

Avšak náboženstvo nemá len celospoločenský význam. Práve naopak. Jeho cieľom je každý jednotlivec zvlášť. Každé náboženstvo je akýmsi súborom prevažne morálnych zásad ako viesť život. Týmto súborom sa snaží viesť každý veriaci.

No náboženstvo či viera vo svojej podstate nie je ani nástrojom na ovplyvňovanie spoločnosti, ani návod na život.
Náboženstvo poskytuje zmysel života miliardám veriacich ľudí.
Zároveň im pomáha zvládnuť ťažké životné situácie oslabuje úzkosť zo životných neistôt i strach zo smrti, ktorému sú vystavení, pomáha ľuďom nájsť individuálnu i sociálnu identitu, umožňuje im dosiahnuť životnú vyrovnanosť, spokojnosť a šťastie.
Častokrát Boh pod rôznymi menami pre rôzne náboženstvá je jedinou oporou pre človeka v núdzi.

Podľa väčšiny ľudí je náboženstvo prežitok, či len zbierka zbytočne zväzujúcich pravidiel.
Nie je tomu ale tak.
Náboženstvo, pokiaľ nie je zneužívané, má a bude mať nezastupiteľné miesto v živote človeka. Pretože náboženstvo a viera formujú človeka. Pretože človek potrebuje veriť.
Pretože vždy bude existovať niečo nevysvetliteľné. Vždy tu budú otázky, na ktoré bude existovať iba jediná odpoveď. A vytlačením viery zo života človeka človek o túto odpoveď príde.

Nie je mojím cieľom odsúdiť náboženstvo, iba chcem poukázať na niektoré nedostatky:

1. Náboženstvo má veľký vplyv na svetonázor človeka. Nakreslený alebo vyrozprávaný obraz sveta ale tiež jednoznačné základne morálne hodnoty majú bezprostredný vplyv na osobnosť a charakter každého človeka. Je veľmi pohodlné, ak máme moc, vychovať masy aby sa stali takými, aké ich chceme mať. Najrozšírenejším príkladom silnej náboženskej viery sú ľudia, ktorým náboženstvo naočkovali v detstve.

2. Celé storočia bolo náboženstvo úzko späté so štátom, čo nám umožňuje chápať ho ako orgán moci zodpovedný za vymývanie mozgov. Prepletenie štátu s náboženstvom umožnilo štátu získavať akési politické body pomocou náboženskej viery. Jasným príkladom tu je Rusko s bezhraničnou vierou väčšiny ľudí v báťušku cára, a tiež ďalšie monarchie: Moc monarchu – moc daná bohom.

3. Náboženstvo nie je len obyčajná duchovná opora. V každom z najrozšírenejších a známych náboženstiev existuje konkrétny návod ako konať. Veď čím je, podľa vás, napríklad desať božích prikázaní? Ak ste náš, potom nerobte toto, tamto a takéto.

4. Ak budeme hoci len na sekundu predpokladať, že náboženstvo je skutočná hra s ľudskou vierou, potom sa nám vybaví náhodnosť veľmi zvodných odpovedí na niektoré otázky, ktoré môžu uspokojiť dušu človeka a zmeniť ho na pokornú biologickú masu. Mám na mysli večné otázky o nás a okolitom svete, ktoré si kladie každý: Kto sme, čo sme?, Odkiaľ sme sa tu vzali? a pod. Upokojte svoju dušu, buďte s nami a dostanete odpovede na otázky. Veda po celé stáročia len spochybňovala obraz sveta predkladaný náboženstvami. Netreba pri tom brať do úvahy tých vedcov, ktorí kvôli neschopnosti vysvetliť všetko vedou vysvetľovali všetko rukou stvoriteľa.

5. Štyri vyššie uvedené body sa týkajú už vzdialenej minulosti, sú aktuálne pre obdobie ktoré končí približne začiatkom 20. storočia. Od tej chvíle sa počet nábožensky veriacich zmenšuje, čo súvisí s rozvojom a výrazným pokrokom ľudstva. Niet pochybností, že masové vedomie sa stalo vnímavejším, počet mysliacich vlastnou hlavou a priemerný intelekt (schopnosť myslieť) ľudstva vzrástli. Výrazný rozvoj a hlavne rozšírenie vedy umožnilo dať DOKÁZANÉ odpovede na otázky ktoré veľmi trápili ľudstvo, odpovede, ktoré predtým NEDOKÁZANE dávalo náboženstvo.

6. Triezvo oceňujúc dôvody uvedené vyššie možno urobiť záver, že náboženstvo by mohlo byť dobrým prostriedkom masového vplyvu na vedomie, umožňujúcim vytvoriť zvláštnu kontrolu nad ľudskou spoločnosťou pomocou silného vplyvu na jej svetonázor. Opäť pripomeniem, že sa to netýka obdobia približne od začiatku 20. storočia až po súčasnosť. Dnes je náboženstvo jednou z foriem šoubiznisu, (hodnotiac jeho vplyv, hodnotiac portrét priemerného veriaceho). Výnimkou je islam. Iba túto veľmi rozšírenú formu náboženstva môžeme označiť za účinný a silný nástroj pôsobenia na myslenie (prostriedok kontroly masového vedomia).

7. Niet pochybnosti o tom, že každá doba mala svojich psychológov-samoukov, fenomény, ktoré citlivo vnímali duchovné potreby okolia a mohli dať možnosť viery  v hocičo, samozrejme že v prvom rade kvôli vlastnému prospechu. Takí ľudia aj vynaliezali náboženstva. Všimnite si, ako múdro je usporiadaný systém rozširovania – silami samotných veriacich, ktorí fanaticky odovzdávajú vírus viery.

8. V bežnom živote nie veľmi často môžeme pozorovať dôkazy sveta popísaného rôznymi náboženstvami. Preto si myslím, že to čo popisuje každé náboženstvo treba skôr dokazovať, než uvádzať vyvracajúce protináboženské dôkazy.

9. Teda
   – Náboženstvo má vplyv na svetonázor, na myslenie, na konanie ľudí.
   – Náboženstvo je prepletené s mocou a pomáha ovládať spoločnosť.
   – Náboženstvo nás láka svojimi odpoveďami a tvrdeniami, predovšetkým ak hovoríme o otázkach málo dostupných pre vedu.
   – Náboženstvo rozvíjali mocichtiví, oni potrebovali nástroj ovládania ľudských duší, ľudského vedomia