Love and Peace :D

Akože práve teraz som vážne vybuchla.
No viete, to je tak, keď bomba pri Vás vybuchne, cítim sa taká napätá, plná emócií, nervov, ničoty a silno ťukám do klávesnice.... Totiž si predstavujem jeho hlavu, akoby som mu vedela mlátiť..
To je ale agresívny kvietok.. Si to teraz myslíte, nech sa páči, myslíte si...
Ešte pred pár dňami by som plakala, zo slaboty a bez sebavedomia..

Ale vieš čo?! Už ma tak neuvidíš, stačilo mi z toho, viem žiť aj bez  bez Tvojich inteligentných urážok...
Čo čakáš? Že sa Ti ozvem, alebo Ti napíšem, to si ale rýchlo vymaž z tvojej hlavy...
Nikdy sa Ti už tak nepodcením, som žena a som hrdá na to, aká som...
Nebudem sa Ti vtírkať a podlizovať sa, už mi je všetko jedno, rok som bola tá, ktorá za všetko mala výčitky, všetko brala osobne, možno, že som teraz príliš úprimná, ale aj strašne veľmi nervózna..

Chcela som Ti iba zdvihnúť náladu, a Ty čo?
Pošleš ma niekam, a povieš, aby som prestala toľko rozprávať?!

Každý deň iba hádky, hádky a hádky dookola...
Každý deň nejaká sprostosť, stále Ti niečo vadí.. 
Ja už nemám na to silu, aby som stále niekoho motivovala, a stále to isté hovorila dookola...
Možno, že budem ľutovať, čo teraz spravím, ale asi to bude najlepšie...
Ži si svoj vlastný život, ja Ti už rozprávať nebudem....  Želám Ti priateľku, ktorá už toľko rozprávať nebude...
Ja už vážne j.b.m na všetko!