Love and Peace :D

Viem, že niekedy slová hovoria viac, ako činy.
Viem, že niekedy so slovami viac pokazím ako vyriešim.
Neviem, čo to tu teraz trapoším.
Jednoducho sa cítim na dne.
Mám taký pocit, že tí, na ktorých mi záleží, ma využívajú.
Vyhľadávajú moju spoločnosť, keď iba niečo potrebujú.
Myslia si, že som až taká naivná, a sprostá, že si to neuvedomujem.
Myslia si všetci, že ona určite pomôže, určite poradí, bude mi oporou,  apod.
Už si na to zvykli.

Čo keď ma to prestalo baviť?
Čo keď im ja nebudem odpovedať, vyhľadávať ich spoločnosť.
Poviem im nie! Nechcem! Neviem!
Čo sa stane?
Vyskúšam, aspoň uvidím, čo sa stane?
Čo sa môže najhoršie stať?
Stratím toho falošného človeka?
Možno mi ani chýbať nebude...

Čo potom s tými, ktorí si myslia, že mi spravia dobre, ak sa stretnú, iba preto, aby ma upokojili?
Možno by som mala byť horšia, mala by som byť taká ako sú oni.
Možno si to uvedomia, keď už nebudem medzi nimi.
Možno sa vytratím z ich spoločnosti.