Love and Peace :D

Som brunetka.
Nemám proti blond vlasom nič.
No, ale veľa krát počujem na mňa smerujúce otázky:
- Ty nie si blondínka?
- Ty nie si prefarbená?
Alebo iba rehot, a vetu:
Ty blondínka...

Možno priťahujem tie trápne situácie, ktoré sa mi dennodenne stávajú.
Ale niekedy som až tak zamyslená, že ani neviem, čo poviem, alebo čo konám.
Príklady:
- Zabudli ste už lodičky na prechode? Došli ste nato skoro?
Alebo iba vtedy, keď ste sa doma vyzúvali.
 Všímajúc, že máte iba jedny lodičky?
- Stalo sa Vám, že ste sa zrazili s tyčou oproti Vás, v centre mesta.
Všímajúc, že okolo idúci umierajú od smiechu?
- Zasmiali ste sa už na nejakom vtipe o pár minút neskôr, keď sa už ostatní rozprávali o iných vážnych veciach?
- Opýtali ste sa už nejakú hlúposť? Uvedomili ste sa, keď ste videli výraz ostatných? Alebo vôbec, a kecali ste nezmysli ďalej?
- Opýtali ste sa návštevy, čo si dá? A napriek tomu ste mu spravili niečo iné a podali ste to úplne inému človeku? S tým, že sa obidvaja pozerajú, ako keby z neba spadli?
- Dymila už Vám  skoro kuchyňa? Lebo mne áno. Pri upratovaní a varení naraz. S tým, že ste znova museli upratovať?
- Vykukli Vám už prsia na verejnosti? Lebo mne áno. Pri veľkom výstrihu a pri vysokých  teplotách.
Všímajúc, že starý pán oproti sa usmieva. Uvedomiac, že cecky mám vonku....
- Spadol Vám už mikrofón pri prezentácii maturitnej práce?
... radšej už ďalej nemenujem... hihi

Možno som príliš roztržitá, možno nie.
Možno som v predchádzajúcom živote bola blondínka.
Možno som trošku zamyslená.
Možno som iba zábavná.
Mno ja neviem... Ale, že som strašne čudná, to viem..:DDD