Love and Peace :D

Kde bolo tam bolo.
Niekde ďaleko.
Tam, kde padali z neba Amorové šípy..
Tam, kde nebola hádka, nenávisť..
Tam, kde prevládal iba smiech, šťastie, rehot, láska a krása.
Tam, ďaleko.
Žilo jedno dievčatko.
Toto dievčatko bolo zvláštne.
Až výnimočné, na prostredie, kde žilo.

Vyrastalo bez mamičky.
Dedina  živila. Starala sa.
Bývalo v jednej chatrči na konci dediny.
Vo svojom srdiečku, bolo samo.
Ono nepoznalo ozajstnú lásku, ozajstný smiech.
Prevládal v jej duši prevládal smútok.
Dedina to vedela.
Skúšali ju chápať, ale žiaľ  sa to nedalo.
Ostalo samo. Deti sa sním nemohli hrať, totiž im kazilo radosť.
Hovorilo iba o šedých, až príliš reálnych vecí, čo ono zažívalo.

Z vonka sa toto dievčatko zdalo silné, až tak silné, že by ono nikto nepremohol.
Avšak vo svojej dušičky bolo to dievčatko, ktoré trpelo s nedostatkom lásky, šťastia a smiechu.
Pre celú ríšu tieto potreby boli normálne.
Ľuďom v tejto ríši nechýbala láska, šťastie, smiech, zábava..
Oni týchto potrieb mali až priveľa.
No pre dievčatko, to bolo smutné, že je iba smutné, a také čudné...
Dievčatko volali dedinčania: Smútok.

Smútok nevedel prečo, a čo v dnešnej dobe jeho meno znamená.
No vtedy, to bolo niečo zlé, šedé, pochmúrne a negatívne.
Ľudia svojim deťom dávali mená: Kráska, Láska, Smiech, Rehot,  Milá......
Ono, aj meno malo čudné...

V ríši  lásky by si málokto myslel, že tam niekto trpí.
Bolo to ono: Smútok.
Ktoré kazilo radosť, robilo zle.
Nikto nechápal, že Smútok je preto smútok, lebo, ono lásku necíti, jeho život je iný.
Nie ružový, ako ich...
Ono plače.
No nie z radosti, ako ostatní, ale zo smútku a z nešťastia.

Smútok mal jeden sen. Mať raz svoju rodinu.
A do tej rodiny vložiť celú svoju lásku, ktorú ešte nikomu neukázal.
Čakal na niekoho, aby ho  potešil, pobozkal, a miloval.

Vtedy prišiel ten deň, keď namiesto smútku ono pocítilo radosť...