Love and Peace :D

Mám už ten vodičák.
No neviem, načo.
Totiž, to ja to, ani nepoužívam..))
Keby som to používala, tak by som jazdila ,ale asi vždy sama.
Ani neviem, ako som ho dostala.
Ale na 3. krát áno. :)) hihi
Chudák pán policajt, sa tak bál. Keď ma uvidel pri skúškach.
Mno, našťastie na 3. krát mi to vyšlo. Mi aj povedal: som si myslel, že to zas nespravíte.

Asi 2 roky už prešli od tých čias, keď som chodila po meste  autom z autoškoly.
Vtedy to bolo iné. Také zábavné.
Priznám, nerada som jazdila.Totiž som jazdila strašne.
Chudák môj učiteľ. hihihi
Mesiac po skúškach dostal infarkt.
No nie kvôli mne. Dúfam. Ale to nie je smiešne.

Začiatky mojej jazdy v autoškole:
- stále zdochnutie motora
- nevšímanie dopravných značiek
- nerovné jazdenie ( stred cesty, okraj cesty)
- nerozoznanie dopravných značiek
- zabudnutie na ručnú brzdu
- zabudnutie na prednosti v jazde
- strašne pomalá jazda
- zlé prehadzovanie rýchlosti ( strašne zlé)

Ak si to teraz predstavíte, zdá sa to pre každého hrôzostrašné. Nebojte sa, aj pre mňa.
Mno, aj pre môjho učiteľa to bolo strašné. Chudák jeden.
Dúfam, že sa na mňa nehnevá.

Trošku nebezpečnejšie jazdy nastali:
- keď som zabočila trošku skorej, ako to môj učiteľ prial = mno, vyšli sme na chodník, keď pán. XY vyskočil z auta, a začal kričať, že, ja mu tu zničím pneumatiku a, že či nepotrebujem okuliare = či nie som slepá....
- keď som skoro zrazila jednú starú pani na prechode = mno, to bolo tak, že práve som vychádzala na hlavnú cestu, to bolo strašné niečo..
mno chúďa kvietok dupol na plyn, a motor vždy zdochol, vždy vynechala spojku, mno, keď prišla na to, že treba aj spojku používať, zrazu z ničoho nič vyletelo autíčko a taká malá, stará pani s nákupom utekala až tak rýchlo, kým jej nevypadol nákup z košíka... našťastie pán učiteľ zabrzdil... :))) nikomu sa nič nestalo.
tak ale ja som bola červená, ako repa, keď sa ostatní ľudia okolo pozerali do auta, že kto chcel tú starú pani zraziť...
a počúvala p. XY, že som strašná, že ešte nikdy takúto brzdu nestretol, čo som ja..
ja urazená, odišla domov...

Týchto nebezpečných jázd som mala dosť. Mno, i keď som sa pokúšala jazdiť pomaly, bezpečne.
Vždy som niečo spravila zle. Vždy som cítila, videla, že človek vedľa mňa sa potí a bojí sa, radšej sa bezpečne zapne.
Veľa krát sa stane, že zabudnem preradiť z 1-2 a musia ma upozorniť, že mi vrčí motor...
Či som hluchá?!
Tak, čo už.  Nemôžem byť vo všetkom dobrá...
A talent na jazdenie vôbec nemám... :)) hihi