Keby som svôj život mohla prežiť ešte raz.....
20.10.2007 17:05:21
Keby som svoj život mohla prežiť ešte raz, tak by som vzala gumu a od začiatkov by som postupne vyretušovala nepodstatné okamihy a bolestivé spomienky, ktoré spôsobili trhlinky medzi mnou a mojimi blízkymi. Potom by som použila farebné ceruzky a vymazané miesta by som nahradila samými šťastnými a jasnými udalosťami.
Začala by som už narodením. Nenarodila by som sa v nemocnici, ani v noci, ale na krásnom zámku v jedno slnkom rozžiarené ráno. Pôrod by bol ľahký, mama by sa so mnou nemusela vôbec trápiť, slniečko by svietilo, vtáčiky by štebotali a každý okolo by sa tešil zo života. Svoje detské roky by som vychutnávala medzi svojou rodinou a kamarátmi. Postupne by som zo spomienok vymazala ľudí, ktorí mi ublížili, boli zlomyseľní a škodoradostní. Namiesto nich by som nakreslila šaša, ktorý prináša úsmev a zábavu. Zažila by som veľa dobrodružstiev, poznala čaro hier, lásky a úsmevu. plakala by som iba od radosti, a tak by konal každý okolo mňa. Do školy by som chodila medzi jednoduché, láskyplné, nápomocné a šťastné deti. Moja pani učiteľka by bola milá a trpezlivá, vždy by sa iba usmievala. naučila by som sa všetko, čo raz v živote budem potrebovať. Moja vysnívaná škola by bola v prírode, najlepšie niekde na čistinke neďaleko zurčiaceho potôčika. A my by sme tu pozorovali život v prírode. Moje školské roky by boli čoraz zaujímavejšie a predpísané učivo by bolo úzko zviazané s reálnym životom. Učili by sme sa ako pomáhať ľuďom, ktorí sú chorí, chudobní, odkázaní na našu pomoc. Naučili by sme sa pomáhať tým, ktorí to skutočne potrebujú. Jedlo a šatstvo by sme rozdávali tým, ktorí sa ocitli v núdzi. Opusteným deťom z ulice by sme hľadali náhradných rodičov, ktorí by im opäť navrátili to, čo kedysi stratili. Lásku rodiny a teplo domova. Všetky návykové a omamné látky by sme zničili tak rýchlo, ako vznikli. Cigarety, alkohol a drogy by sa stali neexistujúcim strašiakom. Všetky choroby by sme vymazali a namiesto nich by sme nakreslili ovocné stromy, slnko a kvety.
Môj svet by bol nádherný, bez chorôb, bez zlých ľudí, plný lásky. Bol by šťastný, bez vojen a hádok. Ľudia by boli psychicky a fyzicky vyrovnaní. Každý by sa tešil, že žije. Národy a náboženstvá by boli navzájom tolerované. Ľudia by ostali ľuďmi, boli by jeden pre druhého nesmierne dôležití. Keby jeden spadol, ten druhý by ho vzápätí zodvihol. Môj svet a život by bol krásny ... "Andrejka, zobuď sa!"
Zdá sa, že to bol iba sen. Realita je občas krutá: plná hádok, nenávisti, chorôb, chudoby a zlých ľudí, ktorí sú schopní priživiť sa na nešťastí druhých.
Komentáre