Kým som bola maličká, možno neskúsená.
Som si myslela, že život nie je taký ťažký.
Predstavovala som si všetko podľa rozprávok, ktoré som si čítala.
Myslela som si, že všetko je, a že aj bude v poriadku.
Keď som sa začala pohybovať v dospelej spoločnosti.
Začalo sa to asi pred rokom.
Som si začala všímať ľudí.
Sú to ľudia, ktorí bojujú o najlepšieho kamaráta, kamarátku, priateľa, priateľku, o najlepšie výsledky, o najlepšiu prácu.
Najsmutnejšie je, že nie vždy používajú spravodlivosť, etiku, a iné zásady spoločného správania sa.
Z mojich detských snov som sa prebudila.
Do života plných hádok, zlých ľudí, nespravodlivosti, krutosti, dvojtvárnosti.
Ublížili mi?! Ublížim aj ja?!
Klamali mi?! Budem klamať aj ja?!
Správajú sa nespravodlivo?! Budem aj ja?!
Našťastie ja to nedokážem...
Mala by som výčitky svedomia.
Možno, že nikdy nedosiahnem toľko, ako niektorí s klamstvom a nespravodlivosťou.
Ale nebudem mať výčitky, že som niekomu ublížila.
Nepáči sa mi dvojtvárnosť ľudí.
Žiaľ túto vlastnosť ja neovplyvním.
Nepáči sa mi klamstvo.
Nepáči sa mi ak ubližujú slabším, chorým, deťom, ženám...
Neviem zniesť, ak niekto niekoho týra.
Nechápem ľudí, ktorí si takto dobíjajú energiu.
Dobijú si energiu, ak niekomu ublížia psychicky či fyzicky...
Najradšej by som týchto ľudí zničila, a namiesto nich vytvorila šaša, ktorí iba prináša úsmev a zábavu....
Asi som žila v rozprávke...
05.05.2008 15:30:59
No, ale realita ma každý deň budí... :(
Komentáre